Poľovnícke psy zohrávali kľúčovú úlohu v histórii človeka už od staroveku. Od nepamäti bol človek závislý od lovu ako zdroja obživy, a práve pes sa stal jeho najvernejším pomocníkom. Ich výnimočný čuch, inteligencia, vytrvalosť a schopnosť spolupracovať s človekom viedli k šľachteniu špecializovaných plemien na rôzne druhy lovu. Dnes sú poľovnícke psy nielen neodmysliteľnou súčasťou poľovníctva, ale aj symbolom vernosti, oddanosti a prirodzenej spolupráce medzi človekom a zvieraťom.
Prvé spojenie človeka a psa
Vzťah medzi človekom a psom sa začal formovať už pred 15 000 – 20 000 rokmi. Prvé domestikované psy vznikli z vlka a spočiatku plnili skôr strážnu alebo spoločenskú funkciu. Veľmi rýchlo si však človek všimol ich lovecký potenciál. Archeologické nálezy z doby kamennej dokazujú, že ľudia už v tej dobe využívali psov pri love – na stopovanie, hľadanie koristi či jej zadržiavanie.
V starovekom Egypte boli psy uctievané a ich účasť pri love bola zobrazovaná na freskách a sochách. Gréci a Rimania ich využívali najmä na lov zveri, pričom mali rozdelené psy podľa úloh: na stopovanie, vyháňanie alebo priamy útok. Postupne sa začali objavovať špecializované plemená, ktoré sa líšili podľa regiónu, terénu a typu koristi.
Vývoj šľachtenia poľovníckych psov
Skutočné cielené šľachtenie poľovníckych psov sa začalo v stredoveku, keď sa poľovníctvo stalo výsadou šľachty. Lov už nebol len spôsobom obživy, ale aj spoločenskou udalosťou a formou prestíže. Začali sa chovať plemená so špecifickými vlastnosťami, ako sú:
- Stavače – psy, ktoré korisť vyhľadávajú, vystavia a nehybne označia jej polohu. Príkladom je nemecký krátkosrstý stavač či anglický seter.
- Sliediče – hľadajú korisť v nižšom poraste a naháňajú ju von zo skrýše, pričom sú v neustálom pohybe (napr. kokeršpaniel)
- Stopári – používajú výnimočný čuch na sledovanie stopy zveri, pričom pracujú pomaly a vytrvalo (napr. bloodhound)
- Farbiari – špecializované na sledovanie poranenej zveri podľa kvapiek krvi (napr. bavorský farbiar)
- Duriče a brloháre – odvážne plemená, ktoré naháňajú zver z hustých porastov alebo brlohov (napr. jazvečík, foxteriér)
V 19. storočí sa v Anglicku, Nemecku a ďalších európskych krajinách rozšíril chov podľa plemenných štandardov. Zakladali sa chovateľské kluby, vznikali rodokmene a začala sa systematická selekcia podľa výkonnosti, temperamentu a exteriéru.
Úloha poľovníckych psov v praxi
Poľovnícke psy sú vyšľachtené tak, aby plnili konkrétne úlohy počas rôznych fáz lovu. Od vyhľadávania a vyháňania koristi, cez aportovanie až po sledovanie poranenej zveri. Výcvik takéhoto psa je náročný a dlhodobý proces. Vyžaduje si nielen trpezlivosť, ale aj správnu motiváciu, silný vzťah medzi psovodom a psom, a pravidelný kontakt s prírodou.
Na Slovensku sú poľovnícke psy súčasťou poľovníckej kultúry a ich využívanie je regulované zákonmi. Pri určitých typoch poľovačiek je dokonca ich prítomnosť povinná. Okrem samotného lovu sa používajú aj na dohľadávanie zveri po dopravných nehodách, pri monitorovaní stavu populácií alebo pri záchranných prácach v lesoch.
Zaujímavosti zo sveta poľovníckych psov
- Bloodhound (svätý Hubertov pes) má jeden z najcitlivejších čuchov na svete – je schopný sledovať stopu aj niekoľko dní starú.
- Labrador retríver, dnes obľúbený ako rodinný pes, vznikol ako poľovnícky pes na aportovanie vodného vtáctva.
- Jazvečík, hoci malý vzrastom, je nesmierne odvážny a bol vyšľachtený na lov jazvecov a líšok v podzemí.
- V niektorých krajinách sa poľovnícke psy podrobujú výkonnostným skúškam, kde preukazujú svoje schopnosti v rôznych terénoch a podmienkach. Ide o akúsi „vysokú školu“ poľovníckej kynológie.
- Nemecký drôtosrstý stavač je univerzálny poľovnícky pes, ktorý dokáže pracovať v lese, vo vode aj na poli, a využíva sa aj na dohľadávku.
Poľovnícky pes dnes
Hoci sa význam lovu ako zdroja potravy znížil, poľovnícke psy si naďalej udržiavajú svoje miesto v prírode i v spoločnosti. Mnohí ich obdivujú nielen pre ich výkon, ale aj pre ich charakter – vernosť, vytrvalosť a inteligenciu. Mnohé poľovnícke plemená dnes nachádzajú uplatnenie aj mimo lovu. Napríklad ako záchranárske, služobné či rodinné psy. Ich genetický potenciál a pracovná morálka ich robia výnimočnými spoločníkmi.
Zachovanie a šľachtenie poľovníckych psov dnes nie je len otázkou tradície, ale aj udržateľného poľovníctva a starostlivosti o prírodu. V dobe, keď sa čoraz viac hovorí o rovnováhe medzi človekom a prírodou, práve pes, najvernejší priateľ človeka, môže byť tým mostom, ktorý nás k prírode znovu priblíži.
