Srnčia zver patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie druhy poľovnej zveri na Slovensku. Poľovanie na srnca nie je len o love samotnom – je to kombinácia pozorovania, rešpektu k prírode, znalosti správania zveri a schopnosti byť v správnom čase na správnom mieste. Ide o jeden z najnáročnejších, ale zároveň aj najkrajších spôsobov poľovania, ktorý si vyžaduje skúsenosti, trpezlivosť a úctu k lesu.
Srnčia zver a jej charakteristika
Srnčia zver je typická pre našu krajinu. Srnec je samcom, samica sa nazýva srna a mláďatá sú srnčatá. Srnec je známy svojím malým, trojramenným parožím, ktoré každoročne zhadzuje a opäť dorastá. Parohy sa vyvíjajú najmä na jar a už v máji bývajú často úplne vytvorené.
Srnce sú teritoriálne zvieratá. Každý dospelý srnec si vytvára svoje vlastné územie, ktoré si počas ruje – obdobia párenia – intenzívne bráni pred ostatnými samcami. Ruje prebieha obvykle od polovice júla do začiatku augusta a práve v tomto čase je poľovanie na srnca najatraktívnejšie.
Spôsoby poľovania na srnca
Existuje viacero spôsobov, ako sa na srnca poľuje. Každý má svoje špecifiká a výhody.
1. Poľovanie na posed
Najtradičnejšia forma poľovania. Poľovník čaká na srnca z posedu – drevenej alebo kovovej konštrukcie umiestnenej v blízkosti miesta, kde sa zver pravidelne pohybuje (napr. lúky, okraje lesov, remízky). Výhodou tejto metódy je tichosť a dobrý výhľad.
2. Poľovanie na postriežku
Postriežka je dynamickejšia ako posed – poľovník sa pomaly a potichu presúva po revíri, vyhľadáva srnce a snaží sa dostať na dostrel. Vyžaduje dobrú znalosť terénu, veterných podmienok a schopnosť pohybovať sa nenápadne.
3. Vábenie srnca
Počas ruje je veľmi efektívna technika vábenia. Pomocou vábničky poľovník napodobňuje zvuky srny alebo srnčatá, čím láka srnca bližšie. Táto technika je vzrušujúca, no zároveň náročná – vyžaduje skúsenosti a cvik, pretože zver je opatrná a môže rýchlo spoznať podvod.
Kedy a ako poľovať
Lov srnca trofejového je na Slovensku povolený od 16. mája do 30. septembra. Najlepšie obdobie pre lov je však práve ruja – teda druhá polovica júla a začiatok augusta. Srnce sú vtedy aktívnejšie, menej opatrné a častejšie sa pohybujú aj počas dňa.
Dôležité je sledovať vietor – zver má výborný čuch a ak zacíti ľudský pach, okamžite zmizne. Poľovník by mal byť vhodne oblečený, ticho sa pohybovať a nesnažiť sa za každú cenu vystreliť. Trpezlivosť býva odmenená – často stačí pár minút počkať, aby sa srnec opäť vrátil.
Etika lovu
Lov na srnca by mal byť vedený zodpovedne. Cieľom nie je zabiť, ale získať kvalitnú trofej a zároveň rešpektovať prírodné zákony. Je dôležité vedieť vybrať správny kus – teda staršieho, geneticky slabšieho srnca, ktorý nepatrí do chovu. Streľba by mala byť presná a rýchla, aby zver netrpela.
Po ulovení nasleduje dôležitá fáza – vyznačenie úcty k zveri. Poľovnícka etika prikazuje položiť posledný hryz, dať srncovi vetvičku do papule a poľovník si kladie „posledný výstrel“ do klobúka. Tieto tradície sú súčasťou duchovného rozmeru poľovníctva a pripomínajú poľovníkom zodpovednosť za každý výstrel.
Trofej – viac než len parohy
Parohy srnca sú obľúbenou poľovníckou trofejou. Hodnotia sa podľa bodového systému, kde sa zohľadňuje dĺžka, hmotnosť, perlenie, rozložitosť a symetria. No trofej nie je len o číslach – je to aj spomienka na zážitok, úsilie a chvíle strávené v prírode.
Okrem samotných parohov má poľovanie na srnca aj význam z hľadiska regulácie populácie. Správne vedený odlov prispieva k zdravšej a silnejšej populácii zveri v revíri.
